Annin hlas

Volám sa Anna Lucia, ale všetci ma volajú Anna. Koľko mám rokov? Som mladica vo veku 90 rokov.

Žijem tam, kde som sa narodila: v Reggio Emilia. Mala som krásne detstvo, hoci v mojich spomienkach naň je vojna stále prítomná. Mama musela každý deň piecť chlieb, pretože po mlátení strážnici odvážali pšenicu a každému z nás nechávali len pár uncí. Preto sme si museli dávať veľký pozor, aby sme ničím neplytvali. Boli to roky, keď bol dostatok nepredstaviteľný, ale nikdy sme nehladovali.

V mojich spomienkach bola mama Olga, ktorú sme všetci volali Stella, často v kuchyni a pripravovala tagliatelle, cappelletti... Pamätám si, ako miesila cesto a učila ma ho vaľkať. Stôl bol pre desaťapolročné dievča privysoký, a tak som si zakaždým musela vyliezť na stoličku. Mama umývala riad a brat mal na starosti jeho utieranie. Keďže som bola najmladšia, mne zostával príbor a všetko, čo sa nedalo rozbiť. Pred mnohými rokmi, v tú noc, keď svätá Lucia plní deťom pančuchy sladkosťami a cukríkmi, sa mi nechcelo pomáhať. A nedbala som ani na mamino napomínanie: „Svätá Lucia ťa vidí, vieš!“ Na druhý deň ráno som sa zobudila skôr než Luigi a bežala som k pančuche, ktorú som večer predtým nachystala pre svätú Luciu. Na moje veľké prekvapenie však bola prázdna. Keďže bratova pančucha mala rovnakú farbu a bola z rovnakej látky, rozhodla som sa ich vymeniť, kým všetci ešte spali. Nevšimla som si však, že Luigiho pančucha bola oveľa dlhšia než moja! Hneď ma odhalili, ale nepotrestali ma za to. Sladkosti, ktoré brat dostal, sme si rozdelili. Samozrejme, Luigi z toho nemal radosť.

Ako roky plynuli a ja som už mala vlastné deti, v predvečer sviatku svätej Lucie sme podľa tradície pripravovali plnku do tortelli, ktoré sme robievali na Vianoce. Varili sme gaštany, pripravovali džem a pridávali doň nastrúhanú citrónovú kôru, sultánky, čokoládu a neskôr dokonca aj kávu. Hrniec bol taký veľký, že sa ani nezmestil do chladničky, a tak sme ho nechávali vychladnúť na balkóne. Keď boli dcéry samy, vychádzali s lyžicami von do zimy, aby si z neho trochu ukradli. Mysleli si, že si to nikdy nevšimnem, ale vždy som o tom vedela. Aj preto som ho robievala v takom veľkom množstve.

Máme veľa rodinných receptov, napríklad na jedlo pasta rasa pripravované deň vopred či na „tortu z tagliatelle“, ktorú moja dcéra volá „maslový koncentrát“. Moja stará mama milovala zuppa di pane, polievku zo starého chleba. Keď som bola malá, počúvala som, ako hovorí mojej mame: „Stella, pre mňa nič nerob. Pripravím si panèda.“ A ja som utekala hore schodmi, pretože som vedela, že sa vždy nájde aj pre mňa. Spomedzi všetkých tradičných jedál našej rodiny je jedno, ktoré o nás hovorí obzvlášť veľa. Je to mamin recept na vyprážané taštičky z cesta na gnocco plnené mangoldom zo záhrady. Prečo vyprážané? Pretože každý vie, že vyprážané jedlo je oveľa chutnejšie. Tento recept nazývala erbazzoncini a na svete niet človeka, ktorému by nechutil.

Moje dcéry ich dodnes pripravujú svojim deťom, pretože odovzdávať rodinné recepty je ako vracať sa v spomienkach do minulosti a uchovávať si slová našich mám, aby sme na ne nikdy nezabudli. Preto som sa pred niekoľkými Vianocami rozhodla tieto recepty spísať a darovať ich vnúčatám. A na kartičku som napísala:

Ak sa tvoje chute nikdy nezmenia, chcela by som, aby si mal moje recepty.
Nech ťa varenie teší.
S láskou,
stará mama Anna

Annine recepty: erbazzoncini fritti (vyprážané erbazzoncini)

Suroviny

Na cesto na gnocco
1 kg múky
4 čajové lyžičky soli
5-6 polievkových lyžíc olivového oleja
½ litra mlieka

Na erbazzoncini
1 kg mangoldu alebo špenátu
3-4 polievkové lyžice olivového oleja
150 g syra Parmigiano Reggiano
Nasekaná petržlenová vňať a cesnak
Soľ

Postup

Na cesto na gnocco
Všetky suroviny spolu vymies a nechaj jednu hodinu odpočívať.

Na erbazzoncini
Mangold a špenát prudko opeč a spolu nasekaj nadrobno. Opekaj ich na panvici s olejom 10 minút. Odstav z ohňa, pridaj petržlenovú vňať a syr a osoľ podľa chuti.
Z cesta, ktoré nesmie byť príliš tenké, vytvor tortelli, po celom obvode ich pevne uzavri a v strede stlač. Erbazzoncini vyprážaj po niekoľkých kusoch naraz vo veľkom množstve oleja.

Autori:
Text: Carlotta Fiore
Fotografia: Diego Rosselli